Pohybová inštalácia o aktívne prekážajúcej verzii samej seba. Lúčenie s femme fatale. Neúplné znenie skutočnej ženy. Vie ako prežiť, ale nie ako dýchať. Dielo je tanečno performatívnou spoveďou o sociálno spoločenskom rozhraní ženy, ktorá prežíva znovuobjavenie autentického ja. 


“Stalo sa normálnym, že sa ženy učia, ako sa rozdeliť na dve časti. Jedna časť pozoruje, prispôsobuje sa, druhá časť čaká, tichšie, cítiac, že ​​niečo dôležité bolo odložené na neskôr.

Rast nie je sčítavací. Vyžaduje aj odčítanie. Niečo naučené sa musím odnaučiť. Niečo zaužívané musím opustiť.”

Inšpirované textami Simone de Beauvoir a Hélène Cixous.